1. Každý člen posádky by mal viezť jedno „nedotknuteľné" jedlo - t.j.
železnú zásobu pre každý prípad (žiadny otvorený obchod, dlhý bivak
kvôli zlému počasiu, nečakaný záchvat hladu...). Po jeho spotrebovaní
ho treba bez váhania nahradiť novým!
2. Rezervu jedla a vody treba mať aj na víkend. Môžete stretnúť
kopu supermarketov, ale zďaleka nie všade sú otvorené nonstop ako u nás.
V niektorých krajinách (napr. Taliansko, Španielsko) je obedňajšia siesta,
takže práve keď si chcete dať pauzičku, nie je kde. V Taliansku bývajú obchody
zatvorené aj v pondelok popoludní, ako náhrada za prácu v sobotu.
Jednoducho, radšej viezť kilo naviac, ako mať deci vody na dve hodiny.
3. Nie je dobré sa úplne spoliehať na profi výživu. Už v tréningu
treba myslieť na to, z čoho budeme žiť počas akcie. Ak nechceme viezť
príliš veľa potravín, je lepšie si vopred vyskúšať, ako nám to ide,
ak si dáme na obed hamburger, pizzu s kolou, rezeň s hranolkami,
nealko pivko, dve müsli tyčinky s čajom, instantnú polievku alebo
akékoľvek iné, na trase bežne dostupné jedlo. Aby telo,
rozmaznané špičkovými produktmi chemického priemyslu, neodmietlo poslušnosť.
Kŕče v žalúdku, klipkajúce oči, ťažké nohy ani metabolické prestávky
každých 10 minút cyklista ku šťastiu nepotrebuje.
4. Využitie miestnych zdrojov (nemyslím obhrýzanie korienkov
ani varenie čaju z ihličia :-)) dokáže ušetriť kopu starostí už pri balení,
v druhom slede aj kopu námahy pri šliapaní. Netreba zabúdať ani
na zázračné účinky poriadneho jedla na psychiku. Ak sa zahlási
„v najbližšej dedine obed!" je to iný pocit ako „do večera musíme vydržať".
5. Šetriť na jedle sa nevypláca. Hladný človek je mrzutý, nevládze,
a tým stráca chuť a motiváciu pokračovať v námahe. Jeho nevrlosť
dokáže pokaziť náladu aj ostatným. Je menej odolný voči prostrediu
(napríklad ľahšie prechladne). Prestáva byť pozorný, čo je na ceste vždy riziko.
A tak ďalej. Inak povedané, z dovolenky si máme priniesť kopu pekných spomienok,
a nie žalúdočné vredy.
6. Nebyť hladný. Znie to jednoducho, ale ľahko sa na to zabúda.
Keď už raz začne v bruchu škvŕkať, je neskoro rozmýšľať, koľko kilometrov
je k najbližšej dedine. Tak ako piť, aj jesť treba priebežne.
7. Najlepšie sa je (nielen za jazdy) na rovine. Ak sa rozhodneme
pre obedňajšiu prestávku v stúpaní, je lepšie sa po jedle ešte chvíľu
poriadne vydýchať, aby žalúdok mal šancu aj niečo stráviť.
8. Alkohol na cestu nepatrí! Pivko pred spaním na dobrú noc,
nech sa páči. Ale experimentovať s aperitívmi pri obede, alebo pohárikom
na zahriatie hneď ráno je cesta do pekla. A ak je dôvod na prípitok,
tak nech je naozaj iba symbolický. Zdravie a bezpečnosť sú na prvom mieste.
|
Lepší hamburger s hranolkami, ako prázdne brucho. Palmones, Španielsko, 2007
Potraviny kúpime aj v hypermarkete :-) Granada, Španielsko, 2007
La dolce vita - talianska pizzeria. Livigno, Taliansko, 2005
|