Tak, plamienok nám veselo blčí, hreje, syčí a my sa začíname obzerať
po ostatných častiach výbavy našej poľnej minikuchyne. Netreba nám toho príliš veľa,
ale čosi si predsa len nosiť so sebou musíme. V plastovej cyklistickej fľaši
sa voda nad ohňom uvariť naozaj nedá. Kto neverí, nech to skúsi,
ale radšej si zapchajte nos ;-).
Keď už navaríme, čímsi to treba aj zjesť. Zabudnite však na vidličku,
aj tak sa poriadne používa sotva dvesto rokov. Lyžička a nožík musia stačiť.
A ak nie, ešte vždy máme po ruke ... ruky!
Ešus
Uvariť sa dá v nádobe z akéhokoľvek kuchynského kovu, či už je to hliník,
nerez alebo titán. Hliník je ľahký, ale nezdravý, aj keď nie tak dávno
sa hliníkový riad používal bežne a zdá sa, že väčšina to prežila :-). Nerez
(alebo antikor) je plne v trende, len je o čosi ťažší. Titán je ľahký,
zdravotne celkom bez rizika, no drahý. V každom prípade je z čoho vyberať.
Sendvič (teda v prípade riadu kombinácia hliníka s nerezom) spája dobré vlastnosti
oboch použitých materiálov. Vonkajšia hliníková vrstva dobre rozvádza teplo
a vnútorná nerezová zasa spĺňa zdravotné požiadavky a dobre sa umýva.
Dajú sa zohnať aj riady s nelepivou úpravou (tzv. teflónom) vo vnútri. Jedlo sa pri
varení nepripečie, ale treba dávať pozor aby sme túto vrstvu nepoškriabali pri miešaní
alebo pri umývaní riadu. Teflón môžeme poškodiť aj ak do ešusu niečo balíme (obyčajne je to varič),
alebo ak ho príliš prehrejeme - na teflóne sa urobia bublinky, vrstva sa odlepí
a začne sa nám miešať do jedla :-)
|